Ženská literatúra je kategória sprofanovaná sama o sebe. Zvykne sa vyčleňovať z literárneho sveta ako suterénový podžáner charakteristický očakávateľnými sujetmi, klišéovitosťou a absenciou novátorstva a experimentátorstva, ktorý je primárne určený ženám odhodlaným skonzumovať ďalší insitný príbeh bez pridanej hodnoty. Táto umelá kategorizácia ženy ako auditórium výrazne podceňuje. Rovnako - zbytočne - odsúva bokom ženské výpovede, oddeľuje ich zo sveta veľkej - mužskej - literárnej skúsenosti, ktorá sa prezentuje ako všeobecná. dôsledkom čoho je rezignácia na písanie žien o ženách, sprevádzaná v lepšom prípade úsmeškom, v horšom prípade produkciou ďalších vyčerpávajúcich vyprázdnených "románov pre ženy" násobiacich produkty na pultoch kníhkupectiev o ďalšie braky a papierové telenovely.
Pritom by stačilo - tak ako všade v živote - oddeľovať zrno od pliev.
Minulý rok vyšla vo vydavateľstve RAK zbierka 13tich poviedok Heleny Dvořákovej Plaché rozkoše, ktorej rukopis je čitateľovi známy nielen zo žurnalistickej praxe, ale aj z próz Nový dekameron, Z denníka zrelej ženy či autobiografickej črty Kankán nad Kremľom. V krátkych poviedkach Dvoráková odhaľuje aj tu, v čom je majster - v krehkom maľovaní intímneho prežívania žien.
Jednotlivým poviedkam patrí sugestívny vtip, formálna ľahkosť, obsahovo svieža nápaditosť. Dvořáková v nich skicuje pre čitateľa dôverne známe situácie s nečakanou pointou, naznačuje každodennú banálnosť aj rozhodujúce životné zlomy, ponúka pôvabnú a rozjímavú introspekciu aj hrubozrnnejšie vtipy na tému fenomenológie vzťahu muža a ženy.
Vzťahovosť je totiž i v týchto poviedkach jednou z Dvořákovej autorských dominánt. Nejde však len o vzťahy pohlavne intímne, ale i o vzťah k objektom ženského sveta - ktorým môže byť napríklad aj kabelka. Čo je oceniteľné je aj spôsob, akým Dvořáková popisuje telesnosť, sexualitu, túžbu, dusno a erotično. Jej postavy sú uveriteľne plnokrvné, obyčajné a bežné, krásne sa vyhýba archetypom dokonalých samcov a samíc a čitateľ tak ľahko získava predstavu, že číta o svojich známych, priateľoch - či sám o sebe.
13 poviedok je pestrých. Niektoré sú čisté príbehy, ďalšie sú snovými sekvenciami či tvarmi hraničiacimi s esejistikou. Aj preto celok dokáže svojim plachým tempom udržiavať pozornosť až do konca, presviedčajúc, že nikdy neviete, ktorý bonbón z bonboniéry sa chystáte ochutnať.
V záplave pultových zbytočností sa Dvořáková (zatiaľ) zbytočne svojou útlou knižkou stráca. Plaché rozkoše sú však niečím, čo by v snahe siahnuť po oddychovej letnej literatúre mohlo (malo) dostať prednosť pred ďalšou variáciou na tému slasti a strasti Daniele Steelovej.
Ukážku z prvej poviedky nájdete tu.
Komentáre
:)
no :)
i ked leto pomaly konci,
pumandulka
kordelia