Úprimne však, skôr, než sa mi dostalo do rúk jeho dielo, do uší sa mi dostalo jeho meno. Meno a osud, meno a génius. A tak som vedela. Že mal rád Poa a Whitmana. A že ak Európou chodili nohy nesúce mnoho hláv a tvárí, boli to nohy Pessoove.
Vždy budete počuť meno Pessoa a hneď za ním slovo heteronym. Celkovo vytvoril až šesť dodatočných osobností (ak do úvahy neberieme tie z jeho detstva), ktoré boli neuveriteľne autorsky produktívne. A neuveriteľne živé, premyslené do posledného detailu a tvoriace tak, aby detail postihol vymyslené osudy a predispozície. Fiktívne svety, fiktívni priatelia, fiktívne okolnosti, vymýšľané už od ranného detstva. Heteronymy, to neboli pseudonymy, ako ich poznáme. Boli to hlasy. Živé a dýchajúce. Na jednej strane Pessoova súčasť, na strane druhej postavy, ktoré mohol nezaujato pozorovať a analyzovať. Ak by žil Pessoa dnes, vo svete internetu, pravdepodobne by sa zbláznil.
A možno ani nie. Možno bolo ukladanie, vrstvenie a projektovanie démonov, pokušení a snov do niekoľkých osôb tou najefektívnejšou cestou, ako sa so svetom vysporiadať a v konečnom dôsledku sa šialenstvu vyhnúť.
Pred troma rokmi som skoncovala s flirtovaním s menom a vzala do rúk knihu, ktorá sa mi stala modlitebnou. Fausta - Subjektívnu tragédiu, knihu fragmentov, knihu ideí, z ktorých ktorákoľvek mnou, najmä tou úzkostnou, hysterickou a rozjímajúcou časťou, dokáže pohnúť tak, že sa dotýka kostí, hĺbok, o ktorých sama neviem, že ich mám, až kým sa nedotknem žltých listov útlej zbierky. A zas a znova, stále a opätovne. V tých približne 130 stranách je skrytá všetka nástojčivosť, ktorá ma v živote ženie vpred a súčasne núti neustále sa obzerať.
Pessoov Faust je súbojom vedomia a nevedomia, koncentráciou existenčných úzkostí sveta a ničoty bytia, rezignáciou na boj a úpenlivou, až virálnou snahou prežiť napriek akýmkoľvek okolnostiam. Zúfalé tiene volajú vo veršoch po konečnej temnote, univerzálne, démonické logos však neumožní zabudnutie.
A myšlienky ostávajú neukončené. Sú tokom, negujúcim aj iniciujúcim večné ľudské otázky, výkriky, popretia a mystifikujúce narácie. Ako sám konštatoval, jeho myšlienkam sa prieči akékoľvek ukončenie. Pretože všetky tajomstvá vesmíru sú jediné: tajomstvá vesmíru.
A možno ani nie. Možno bolo ukladanie, vrstvenie a projektovanie démonov, pokušení a snov do niekoľkých osôb tou najefektívnejšou cestou, ako sa so svetom vysporiadať a v konečnom dôsledku sa šialenstvu vyhnúť.
Pred troma rokmi som skoncovala s flirtovaním s menom a vzala do rúk knihu, ktorá sa mi stala modlitebnou. Fausta - Subjektívnu tragédiu, knihu fragmentov, knihu ideí, z ktorých ktorákoľvek mnou, najmä tou úzkostnou, hysterickou a rozjímajúcou časťou, dokáže pohnúť tak, že sa dotýka kostí, hĺbok, o ktorých sama neviem, že ich mám, až kým sa nedotknem žltých listov útlej zbierky. A zas a znova, stále a opätovne. V tých približne 130 stranách je skrytá všetka nástojčivosť, ktorá ma v živote ženie vpred a súčasne núti neustále sa obzerať.
Pessoov Faust je súbojom vedomia a nevedomia, koncentráciou existenčných úzkostí sveta a ničoty bytia, rezignáciou na boj a úpenlivou, až virálnou snahou prežiť napriek akýmkoľvek okolnostiam. Zúfalé tiene volajú vo veršoch po konečnej temnote, univerzálne, démonické logos však neumožní zabudnutie.
A myšlienky ostávajú neukončené. Sú tokom, negujúcim aj iniciujúcim večné ľudské otázky, výkriky, popretia a mystifikujúce narácie. Ako sám konštatoval, jeho myšlienkam sa prieči akékoľvek ukončenie. Pretože všetky tajomstvá vesmíru sú jediné: tajomstvá vesmíru.
Po Pessoovej smrti sa našla truhlica, do ktorej si ukladal všetko, čo napísal. Našlo sa v nej viac ako 25 000 básni, fragmentov, listov, denníkov, ktoré sa dodnes triedia a postupne vydávajú.
A jeho čítanie je sviatkom. Neviem o nikom, kto by mi sám tak veľmi pripomínal v každom jednom verši, že žijem. Som. A existujem.
Úryvok z Fausta je tu.
Viac na:
Životopis (slovensky)
Pessove heteronymy (slovensky)
Genéza heteronymov (anglicky)
Harold Bloom o Pessoovi (anglicky)
Pessoa v Artfóre
A jeho čítanie je sviatkom. Neviem o nikom, kto by mi sám tak veľmi pripomínal v každom jednom verši, že žijem. Som. A existujem.
Úryvok z Fausta je tu.
Viac na:
Životopis (slovensky)
Pessove heteronymy (slovensky)
Genéza heteronymov (anglicky)
Harold Bloom o Pessoovi (anglicky)
Pessoa v Artfóre
Komentáre
Píšeš o veľmi dobre
ďakujem zelenarusalka
PEKNE,
ďakujem zmokitko :-)
...kniha z tvojej osobnej kniznice je na pozicanie a cinie...?..
zu
veru na stojaka nie
vdaka kordelia
ja viem, ze cakas
:)