Mýtus o padlých anjeloch je spevom Uriela, rajského ovocia, o histórii sedempohlavných Žiarivých, Strážcoch a bájnom meste Charsagu. Mýtus o padlých anjeloch je spevom Uriela o páde človeka aj úpadku božstva. Mýtus je však aj celkom prozaickým, vecným rozprávaním tlstého Tonyho. Žijúceho v dystopickej spoločnosti neurčitého násilia, klamstva a štruktúr. Žijúceho v desivom svete zmutovaného, hovoriaceho ovocia, konzumu a pasivite, vo svete, ktorý nemá heterotópie, pretože je heterotopický sám o sebe.
Klimáček rozohráva peknú hru. Príbeh o vojne medzi vznešenými Žiarivými a tými, ktorí sa odlúčili, tými, ktorým sa zapáčili deti Človeka, tými, ktorí s deťmi Človeka plodili potomkov. Obrov. Oblúd zo zakázaných zväzkov, ktoré sa, divoké, vzbúrili a ktoré Strážcom na čele s Ha - Satanom privodili vyhnanstvo. Oblúd, ktoré naučili Strážcov ľudí nenávidieť. Pretože stratili nesmrteľnosť. Pretože stratili nesmrteľnosť rovnako ako Žiariví.
Obludy však spôsobili, že sa napokon Strážcom stali Ľudskí bližšími, než im kedy boli Žiariví.
Ľudia zvedení Satanovými dcérami a synmi sú totiž prekliati. Píšu. A títo spisovatelia, pľujúci ľudské osudy, vášne a tiene na prázdne listy papiera, sú králi bláznov, tesajúci krehké svedectvá o ľudskom pokolení, ktoré majú dokázať ľudskú úbohosť. A ktorým sa, napriek pôvodným plánom, darí vo veľkom kozmickom futbale o osud nesmrteľných, kopať aj víťazné góly a ukazovať ľudskú veľkosť. A ktorých, napokon, Satanovi Strážcovia rovnako strážia, ako ich kedysi chceli zničiť.
Pretože potrebujú ich slová. Potrebujú, aby ich večné príbehy prečítal Najvyšší zo Žiarivých. Aby pochopil, že ľudstvo uprednostnil neoprávnene, aby pochopil a pád odpustil. Aby došlo k zmiereniu, aby pokolenie Žiarivých bolo opäť jednotné.
Tlstý, degenerovaný obor Tony, potomok jednej zo Satanových dcér, syn jedného z ľudských spisovateľov, má priniesť poslednú knihu. Tú, ktorá sa stane posledným schodom k vznešenému cieľu.
Ibaže tlstý obor Tony onedlho umrie.
Klimáčkova kniha má atmosféru. Jednoduché, čisté rozprávanie, striedajúci sa rytmus archaického Urielovho spevu so súčasným tempom Tonyho myšlienok a činov príbeh graduje, odhaľuje a udržiava čitateľa vo zvedavosti až do konca. Klimáček vraví, že je každý z nás Tonym, poníženým, zbabelým a ľahostajným, ale aj odhodlaným a hodeným do života. Klimáček vraví, že sme sa všetci vzdali nesmrteľnosti, aby sme ju nachádzali opäť len v tom, čo je naše, ľudské aj božské súčasne.
Klimáček nevraví, čo by už nevraveli iní. Ale vraví to dobre. Nezúčastnene, ľahostajne, a predsa súcitiaco. V knihe o včelích plástoch, dedičstve, o anjeloch a démonoch, o splácaní dlhov a prežití v ľudskej divočine.
Krátka ukážka tu.
Komentáre
:)
:)